Spoločný nádych celej rodiny je viac ako potrebný na prípravu rodinnej atmosféry pred najväčšími sviatkami v roku. Napätie a stres z Vianoc cítia aj deti a na to, ako vieme pripraviť rodinnú atmosféru sme sa rozprávali s detskou psychologičkou zo škôlky littleBIG Veronikou Oršanskou a zriaďovateľkou škôlky littleBIG Ivanou Kaliskou Klapkovou.
Ako môže vplývať na deti predvianočné obdobie?
Veronika: Obdobie Vianoc vnímame ako čas šťastia a lásky. Obdobie, kedy rodina bude spolu. Samozrejme, vnímame ho aj cez darčeky. Deti však cítia stres nielen z rodičov, ale aj z celého okolia a pomôcť k jeho zníženiu môžeme správnou komunikáciou. Deťom môžeme priznať, že aj keď je vianočné obdobie krásne, zároveň je aj stresujúce. Veľa vecí treba stihnúť pred novým rokom a veľa vecí treba aj pripraviť. Prvý moment je úprimnosť – rodičia by mali byť otvorení a povedať,prečo sú nervózni.
Ivana: Pre deti je oveľa väčší zmätok, keď nevedia prečo je okolo nich napätie a prípadne aj stres. Oni ho totiž cítia, ale nevedia ho pomenovať. Kľudne si môžeme dovoliť s deťmi o tom otvorene rozprávať. Tým, že chceme pripraviť pokojnú atmosféru Vianoc, tak paradoxne vytvárame napätie. Často sa stáva, že dieťaťu nechtiac niečo komunikujeme nevhodne, alebo na neho zle zareagujeme.
Ako môžeme predísť nevhodnej reakcii u dieťaťa? Je niečo, čo môžeme urobiť inak, aby dieťa nemalo pocit, že je niečomu na vine?
Ivana: Matka môže dieťaťu vysvetliť, že je toho teraz strašne veľa lebo sa snaží zabezpečiť všetko – od jedla až po poriadok v domácnosti. Môže dieťa požiadať o pomoc a tak prípravu vedia krásne a spolu zvládnuť. Nevhodná reakcia môže nastať práve vtedy, keď rodič úprimne nekomunikuje svoju nervozitu a napätie.Všetci sme však ľudia a keď aj nevhodne zareagujeme (kričíme), je dôležité sa o tom s dieťaťom porozprávať a vysvetliť mu, že sme vybuchli.
Veronika: Deti sú veľmi citlivé a nervozitu vždy vycítia. Práve v tomto momente sa snažia získať pozornosť rodiča nevhodným správaním. Toto deti nerobia naschvál, aby nás nahnevali. Je to len preto, lebo im na tej situácii niečo nesedí. Od malička by sme im mali vysvetľovať situácie. Cítia totiž dôveru. Dôveru budujeme práve tak, že je rodič k dieťaťu úprimný. Môže sa stať, samozrejme, že dieťa situáciu nepochopí, ale komunikácia prispeje k dôvere. A to je kľúčové.
Ako vyzerá predvianočné obdobie v škôlke? Ako škôlka vie pomôcť, aby sa dieťa pripravilo na vianočné obdobie doma?
Ivana: Predvianočné obdobie je v škôlke to najobľúbenejšie. Toto obdobie je veľmi kreatívne. Deti neustále niečo zaujímavé vyrábajú a pripravujú. Rozprávame si príbehy o Vianociach, zvykoch a tradíciách… Pripravujeme napríklad vianočné trhy takže pečieme koláčiky a vyrábame ozdoby. Každá trieda má adventný kalendár, ktorý si otvoria v daný deň a v okienkach sú aktivity, nie sladkosti. Sú tam aktivity ako napríklad varenie punču, prechádzka v lese, stavanie snehuliaka, voňaný pomaranč a mnoho ďalších. Aj ten adventný kalendár si deti pripravujú samé. Takže sa každý deň tešia na to, ako si otvoria ďalšie okienko a nájdu tam aktivitu, ktorúbudú v ten deň robiť.
Veronika: Deti v škôlke zažijú veľa pekných aktivít lebo práve k vianočným sviatkomsa dá vyrábať veľa vecí. A v prostredí škôlky je to úplne bez stresu s dobrou atmosférou. Téma Vianoc nesie v seba veľa nápadov a aktivít, ktoré deti môžu robiť a užiť si naplno.
Keď hovoríte s deťmi o Vianociach, prezradili vám aj to, na čo sa počas týchto sviatkov tešia?
Veronika: V škôlke robíme napríklad kruh vďačnosti, je to v rámci pozitívnej psychológie. Celá trieda si sadne do kruhu a pani učiteľka uvedie tému Vianoc. Povie vstupné informácie a začne od seba – za čo by sme mohli byť vďační a každé dieťa vyjadrí svoj názor. Je to krásna aktivita. Väčšina detí je vďačná za maminku a tatinka, za súrodencov (aj keď to tak doma nemusí vyzerať). Deti sú vďačné aj za jedlo, ovocie kvôli ktorému sú zdravé. Materiálne veci a darčeky sa počas kruhu vďačnosti objavujú minimálne a keď sa spýtame správnu otázku tak zistíme, že aj za veľa darčekmi je u detí prvoradý čas strávený s rodičmi.
Pred Vianocami deti píšu listy Santovi alebo Ježiškovi. Ako je to u vás v škôlke? Vieme deťom vysvetliť tieto rozdiely, komu napísať list?
Veronika: V littleBIG deti písali listy Ježiškovi a dokonca ich aj posielali poštou. Je zaujímavé, že deti tam nepísali iba dlhý zoznam hračiek, ale želali si napríklad dobrú večeru s maminkou, aby prišla babka a prespala u nich, alebo aj mydlo – aby boli čistý. My deti učíme čo sú to Vianoce ale keď deti naozaj počúvame, tak vedia aj oni naučiť nás, že darčeky niekedy netreba preháňať a oveľa dôležitejší môže byť spoločne strávený čas.
Ivana: V tomto robia rodičia často chybu, keď dieťaťu dajú katalóg s hračkami, aby si vybralo, čo chce pod stromček. Takto veľmi rýchlo blokujeme to duchovné a vďačné u detí. Čo sa týka rozdielov medzi tým kto nosí darčeky, tak je to tiež úplne v poriadku to komunikovať pravdivo. Deťom môžeme vysvetliť rozdiel medzi Ježiškom,Santa Clausom, sv. Mikulášom, dedom Mrázom ako súčasť iných kultúr. Deti si neskôr sami môžu vybrať na čo chcú veriť. Deti môžu cítiť chaos, keď vidia rôzne postavy, ktoré majú podobnú alebo rovnakú funkciu. Niekedy si stačí spoločneprečítať príbehy o Santovi, o Ježiskovi, kde vieme zakomponovať históriu a pre deti je to ešte zaujímavejšie.
Ako vôbec komunikovať to, prečo deti dostávajú darčeky? Je zaužívané hovoriť, že poslušné deti dostanú darček, alebo čokoládu a neposlušné uhlie, či cesnak.
Veronika: Tvrdenie, že niekto poslúchal alebo neposlúchal je veľmi subjektívne. Pre každého to môže znamenať niečo iné, či pre mamku alebo pre učiteľku. Stačí dieťaťupovedať to, že si darčeky na Vianoce dávame ako súčasť tradície, ktorá sa ťahá už veľa rokov a keďže je to čas lásky, pokoja, spoločného času a rodiny tak tomu aj patrí to, že sa poteším aj nejakým materiálnym darčekom. Hodnotenie „poslúchať/neposlúchať“ by nemalo byť používané. Ak sa nejakým spôsobom súdime, to nepatrí do konceptu lásky a spolupatričnosti.
Ivana: Toto obdobie vianočných sviatkov skôr môžeme využiť na zhodnotenie celého roka. Aj dieťaťu môžeme povedať, čo za ten rok dokázalo, ako sa posunulo. Je dobré keď dieťaťu zvedomíme pokroky, ktoré za ten rok urobilo. Aj tri mesiace sú niekedy veľký skok v jeho vývoji. Aj moje deti toto strašne radi počúvali. Nenapadnenám zastaviť sa nad tým, čo sme spolu celý rok urobili.
Veronika: My doma robíme to, že si spoločne pozeráme fotografie a na základe toho vieme pestovať spomienky a pozorovať vývoj. Niekto zmenil bývanie, prácu, alebo si pozerá fotografie z výletov, na ktorých bol. Je to pekná vianočná tradícia. Túto aktivitu vieme využiť aj na to, že sa sústredíme na zážitky a takto zmeníme uvažovanie detí. Je to výborný podklad na to, ako si urobiť plány na budúci rok. Lebo dieťa povie, čo by chcelo robiť a kam by chcelo ísť.
Ivana: Neznamená to, že materiálne darčeky nie sú dobré. Práveže sú potrebné, lebo sú hmatateľné, sú tu a teraz. Je to ukotvenie a legitímny dôkaz lásky.
Veronika: Určite však treba dať pozor na to, aby materiálne darčeky neboli prehnané.
Majú rodičia zvýšiť pozornosť pri čítaní listov Ježiškovi?
Ivana: My sa s deťmi v škôlke rozprávame o listoch. Keď si listy píšu aj doma, tak tento čas sa dá využiť na to, aby sa rodičia porozprávali s deťmi. My navádzame deti na materiálne darčeky a tu môže nastať chyba. Z listov môžeme zistiť, čo deťom chýba. A zväčša je to pozornosť a čas niektorého člena rodiny.
Veronika: Rodičia môžu z listov veľa vyčítať. Najmä, keď sa začnú pýtať otázky. V detských prianiach je veľká hĺbka. Môžeme sa ich opýtať napríklad prečo si želá toto, alebo čo by si s tým chcel robiť. Takto sa rodičia môžu dozvedieť oveľa viac o tom, čo za tým materiálnym darčekom v skutočnosti je. Veľa detí do listu napíše materiálne veci, lebo sú k tomu vedené. Keď v škôlke pracujem na listoch s deťmi, tak sa ich nepýtam koľko chceš darčekov a aké, ale sa opýtam skôr opýtam, čo by si si želal k Vianociam. Je to už iné a aj deti to tak vnímajú. Rodič sa môže opýtať:„Prečo by si chcel toto? Čo by si s tým chcel robiť?“ a tak sa dozvie oveľa viac.
Ivana: Častokrát to, čo deti chcú im Ježiško nemôže priniesť pod stromček.
Koncept písania listu Ježiškovi končí odoslaním listu?
Veronika: Práveže nie. List netreba rýchlo odoslať, ale zastaviť sa nad ním. Nie je to o tom, aby sme ho rýchlo napísali a odoslali. Zbytočne zrýchľujeme čas. Rodič by si mal nájsť čas spomaliť. Je to úžasný nástroj na to spoznať svoje dieťa a zistiť po čom túži.
V škôlke využívate metódy mindfulness. Čo to je a ako sa dá využiť počas vianočného obdobia?
Veronika: Všímavosť u detí trénujeme tak, že máme nejakú aktivitu, počas ktorej sa snažíme upriamiť pozornosť detí na časť ich tela. Vedieme ich k tomu, aby v tom momente zabudli na to, čo sa okolo nich deje a na chvíľku, aby čas venovali sebe. Najjednoduchší spôsob je dýchanie a teda, spomaliť dýchanie. Keď spomalia dýchanie, tak sa môžu sústrediť na to, ako im stúpa bruško hore a dole. Takáto veľmi jednoduchá aktivita vie ukľudniť atmosféru v triede, ale aj doma. Tým, že sú naši škôlkari zvyknutí robiť mindfulness v škôlke, berú to ako prirodzenú súčasť dňa. Výsledkom je, že sú pripravení na ďalšiu aktivitu. Rodičia môžu vnímavosť, alebo teda mindfulness, robiť aj doma. Túto metódu môžu využiť napríklad pred rozbaľovaním darčekov. Deti sú strašne natešené a stačí sa zastaviť, trikrát sazhlboka nadýchnuť a až tak ísť do rozbaľovania. Otočia vnímanie skôr na seba – ja som tu a idem sa pozrieť na ten darček. Už len to, že toto je spoločná aktivita, vie spraviť veľa pri uvoľňovaní napätej atmosféry.
Ivana: Na to, aby sme pozornosť upriamili k jednému bodu môžeme využiť nielen vnútorný, ale aj vonkajší svet. Niekedy, keď deti nemajú náladu sedieť, tak mindfulness sa môže praktizovať aj pri spoločnom skákaní. Deti sa hrajú na to, že sú klokani, alebo zajačikovia a potom si spoločne sadnú, dajú si ručičky na srdce a počúvajú ako sa búšenie spomaľuje. Pre väčšinu detí je šok počuť a vnímať svoje srdce. Je však krásne vidieť, ako sa pri tom ukľudnia. Vtedy je práve priestor a čas položiť im krásnu otázku. Sú upriamené na seba. Z chaosu sa stane kľud. Môžeme sa ich opýtať na to, za čo sú vďačné, alebo čo sa im na Vianociach páči, čo sa impáčilo na dnešnom dni a na čo sa tešia.
