Rodičia sa nás často pýtajú na každodenné situácie, ktoré deti v škôlke zažívajú. Vzťahy medzi deťmi, jedenie, spánok, samostatnosť či ranné lúčenia – to všetko sú prirodzené témy, ktoré si zaslúžia citlivý a individuálny prístup. Ak aj vy máte otázku, môžete sa našej pani učiteľky Mgr. Lucie Lučivjanskej anonymne opýtať tu.
Čo robiť, keď si deti berú hračky alebo vznikne konflikt
Otázka: Ako riešiťe situácie, keď si deti navzájom berú hračky alebo sa medzi sebou pomelú?
Odpoveď: Situácie, keď si deti navzájom berú hračky alebo medzi nimi vznikne konflikt, sú úplne bežné. Vždy sa snažíme pristupovať k nim individuálne. Najdôležitejšie je pre nás pochopiť, čo stojí za danou situáciou a prečo sa to udialo. S každým dieťaťom sa rozprávame osobitne – zisťujeme, čo sa stalo, ako to vnímalo a prečo reagovalo práve takto. Spoločne potom hľadáme riešenie, ktoré vedie k porozumeniu na oboch stranách.
Cieľom nie je hľadať vinníka, ale naučiť deti rozumieť sebe aj druhým.
Ako pristupovať k dieťaťu, ktoré sa hanbí vypýtať si pomoc
Otázka: Bojím sa, že moje dieťa sa hambí niečo povedať alebo vypýtať si to. Napríklad sa bojí ísť cikať a tajne sa schová a pociká sa. Čo s tým?
Odpoveď: Ak má dieťa problém vypýtať si pomoc a radšej sa schová alebo sa pociká, veľmi často to súvisí s pocitom dôvery a bezpečia v novom prostredí. Takéto situácie riešime postupne. Budujeme si s dieťaťom bezpečný, dôverný vzťah a zároveň úzko spolupracujeme s rodičmi. Keď dieťa cíti, že mu pani učiteľka rozumie a môže sa na ňu obrátiť bez obáv, postupne sa prestane báť komunikovať svoje potreby.
Keď dieťa nechce jesť obed v škôlke
Otázka: Moje dieťa vraj nechce jesť obed v školke. Doma pritom zje všetko. Ako to riešite, keď deti nechcú jesť? Nutíte ich dojedať?
Odpoveď: Deti v škôlke nikdy nenútime dojedať. Chceme, aby bolo jedenie a ochutnávanie nových chutí pre dieťa príjemným zážitkom, nie povinnosťou. Ak dieťa nechce jesť, rešpektujeme to – môže byť sýte alebo jednoducho nemá chuť. Zároveň ich jemne motivujeme hravou formou, napríklad aby zjedli ešte pár lyžičiek „za maminu“, „za tatina“ alebo podľa počtu svojich rokov. Dôležité je, aby sa deti pri jedle cítili uvoľnene a mali z neho radosť.
Ako podporiť samostatné obliekanie u detí
Otázka: Ako podporiť dieťa, aby sa samostatne obliekalo?
Odpoveď: Pri obliekaní je kľúčové, aby deti nemali pocit, že „musia“, ale že chcú. Nesnažíme sa vytvárať tlak zvonka, ale podporovať ich vnútornú motiváciu. Obliekanie často meníme na hru alebo zábavnú aktivitu. Keď si deti proces užívajú, samostatnosť prichádza prirodzene.
Ako naučiť dieťa upratovať si po sebe hračky
Otázka: Ako by ste mi odporučili naučiť dieťa upratať si po sebe hračky? Máte nejaké taktiky na túto situáciu, ktoré využívate u vás v škôlke?
Odpoveď: V škôlke často využívame upratovacie pesničky a básničky, ktoré deťom pomáhajú vnímať upratovanie ako spoločnú aktivitu, nie trest. Najdôležitejšie však je, aby sa zapojili všetky deti. Rovnaký princíp odporúčam aj doma – pripojte sa k dieťaťu a upratujte spolu. Spoločná aktivita má oveľa väčší efekt než príkaz.
Motivácia k jedeniu
Otázka: Ako motivovať dieťa k papaniu? Ako to robíte v škôlke?
Odpoveď: Aj pri motivácii k papaniu platí, že dieťa si musí proces jedenia užívať. V škôlke deti povzbudzujeme, aby si jedlo ochutnali, ovoňali, preskúmali. Často si pri tom pomáhame hrou, aby bol celý zážitok prirodzený a bez tlaku.
Zapájanie sa do spoločných aktivít v triede
Otázka: Ako môžem ja doma pomôcť, aby sa dieťa ľahšie zapájalo do spoločných aktivít v triede? Viete mi poradiť?
Odpoveď: Niektoré deti sa do spoločných aktivít nezapájajú, pretože sa hanbia. Rodičia im môžu doma pomôcť tým, že ich budú zapájať do bežných rodinných činností, kde je viac ľudí. Dôležité je, aby dieťa cítilo, že jeho názor má váhu a je vypočuté. Postupne si tak buduje odvahu a prenáša ju aj do prostredia škôlky.
Ranné lúčenie a plač pri odovzdávaní
Otázka: Moje dieťa má ráno problém s odovzdaním. Nechce ma pustiť, drží sa ma a plače. Ako s tým pracujete v škôlke a ako mu môžem pomôcť ja?
Odpoveď: Plač pri rannom lúčení je veľmi častý a prirodzený. Dieťa sa lúči s osobou, ktorá preň predstavuje bezpečie. Veľmi pomáha vytvorenie malého rituálu pred odchodom – môže to byť špeciálny pozdrav, kresbička na ruku alebo malý talizman. Dieťa má vďaka tomu pocit spojenia s rodičom aj počas dňa, čo mu dodáva istotu.
Keď dieťa nechce po obede spať
Otázka: Dieťa mi doma hovorí, že je po obede unavené a rádo si pospí, no v škôlke nechce spať. Ako k tomu pristupujete, keď dieti nechcú po obede spať?
Odpoveď: Deti v škôlke nemusia spať. Záleží od dieťaťa aj od toho, či je v škôlke nové alebo ju už dobre pozná. V novom prostredí si potrebuje najskôr vybudovať dôveru – nikto nezaspí okamžite na neznámom mieste. Niektoré deti si časom začnú pospať, iné len oddychujú na postieľke. Obe možnosti sú v poriadku.
Keď sa dieťa cíti osamelo
Otázka: Niekedy mi dieťa povie, že sa s ním nikto nechce hrať. Sledujete takéto situácie a ako s nimi pracujete?
Odpoveď: Ak dieťa povie, že sa s ním nikto nechce hrať, berieme to veľmi vážne. Takéto situácie sledujeme a riešime individuálne. Dieťa často potrebuje silnejšie spojenie a viac podpory. Najskôr sa s ním hrá pani učiteľka, neskôr ho postupne zapájame do menších skupiniek alebo k deťom s podobnými záujmami. Tak si prirodzene nachádza kamarátov a buduje vzťahy.
