V škôlke často preberáme tému hraníc a ponúkame rodičom interaktívne prednášky, kde sa môžu slobodne opýtať naozaj na čokoľvek. A úprimne, dieťa ktoré ich nemá stanovené zbadáte ihneď.
Hranice vytvárajú bezpečné prostredie, v ktorom sa deti môžu plnohodnotne rozvíjať. Deti sa učia zodpovednosti, sociálnym zručnostiam, disciplíne, čo je pre ich život (a uplatnenie v dospelosti) veľmi dôležité. Sama som mamou 2-ročného syna, ktorý navštevuje škôlku littleBIG. Ide o veľmi “silnú osobnosť” (rozumej nekonečne tvrdohlavú) a bez hraníc by z neho vyrástol človek v popise nižšie.
Čo sa môže stať, ak deti hranice nemajú? Ako to vyzerá v bežnom i neskoršom živote dieťaťa?
Ak deti nemajú stanovené hranice, môže to viesť k viacerým problémom. Môžu mať ťažkosti s kontrolovaním správania, rozvíjať nevhodné návyky, a môže sa zvýšiť riziko konfliktov v interakciách s ostatnými deťmi. Absencia hraníc môže tiež ovplyvniť ich schopnosť rozpoznávať a rešpektovať autoritu, čo môže mať dôsledky pre ich budúce vzťahy a integráciu do spoločnosti. Jedným z najväčších strachov, ktoré ľudia majú je práve vylúčenie zo spoločnosti. Určite si spomeniete aj vy na dieťa (z vášho detstva alebo aj súčasnosti), ktoré bolo silno vyrušujúce, ubližovalo ostatným, správalo sa majetnícky a sebecky. Dôsledkom bolo jeho vylúčenie z kolektívu, deti sa s ním nechceli hrať a vlastne postupne rastúca osamelosť tohto dieťaťa viedla k ešte horšiemu správaniu. V takýchto situáciách vás možno ani nenapadne, že sa často jedná o chybu bezhraničnej výchovy.
Ako pomôcť deťom stanoviť hranice?
- Konzistentnosť: Dodržiavanie stanovených pravidiel pravidelne a dôsledne.
- Jasná komunikácia: Zrozumiteľne vysvetľovať pravidlá a dôsledky ich porušenia.
- Empatia: Snažiť sa pochopiť pohľad dieťaťa, ale zároveň mu vysvetliť dôvody ktoré stoja za stanovením hraníc.
- Pozitívne posilňovanie: Oceniť u dieťaťa vhodné správanie.
- Vzorové správanie: Byť pre deti príkladom, ako sa správať a reagovať v rôznych situáciách.
- Zapojenie detí: Zapájať ich do rozhodovacích procesov a diskusie o pravidlách, čo môže zvýšiť ich zodpovednosť.
Stanovenie hraníc je proces, ktorý vyžaduje trpezlivosť a neustálu (naozaj neustálu) komunikáciu. Pár krát zlyháme, … sme ľudia. Mne pomohlo, keď som sa v takej situácii ocitla, vysvetliť dieťaťu čo sa stalo, prečo som urobila chybu (prípadne prečo som vybuchla).
Deti by mali vidieť aj naše reakcie na zlyhania, mali by vidieť, že sa snažíme a niekedy sa nám to nepodarí. Dôležité je si to uvedomiť a pokračovať.
