Psychologička odpovedá na otázky rodičov škôlkarov

V detskom svete sa každý deň odohráva veľa emócií, zmien a malých veľkých
výziev. Ako sa s nimi vyrovnať – ako rodič aj ako dieťa? O týchto témach sme sa
porozprávali s našou pani psychologičkou Mgr. Sarah Kaliskou, ktorá vysvetľuje, prečo sú
určité správania detí úplne prirodzené a ako ich môžeme sprevádzať s
porozumením.
Ak máte podobné otázky, opýtajte sa aj vy našej pani psychologičky.

Psychologička odpovedá: Prečo je moje dieťa doma veselé a ukecané, ale v škôlke tiché?

Otázka: “Keď sme doma, tak je moje dieťa úplne iné ako v škôlke. Doma je veselé,
hravé a ukecané. A v škôlke vraj tiché. Je to v poriadku? Prečo je to tak? Mohla by
som to nejako zmeniť a podporiť ho, aby sa viac socializovalo?”

Odpoveď: Je to úplne v poriadku. Škôlka predstavuje pre dieťa nové, rušné prostredie plné
zvukov, ľudí a aktivít. Dieťa sa môže cítiť prestimulované, a preto reaguje tichosťou –
zabezpečuje si tým oddych a bezpečie.
Podporiť ho môžete tým, že mu doprajete kontakt s deťmi aj mimo škôlky – napríklad
na ihrisku, v krúžku alebo pri spoločných aktivitách. Vaše dieťa si tak postupne
zvykne na sociálne situácie aj mimo rodinného prostredia.

Viac o adaptácii v škôlke sa dočítate v tomto článku: Adaptácia dieťaťa v
materskej škole

Čo robiť, keď sa dieťa často hnevá alebo plače bez zjavného dôvodu?

Otázka: “Čo mám robiť, keď sa moje dieťa často hnevá alebo pláče bez zjavného
dôvodu?”

Odpoveď: Za každým plačom či hnevom sa skrýva nejaký dôvod – aj keď ho nevidíme. Najlepšie, čo môžete urobiť, je nesnažiť sa hneď situáciu „uhasiť“, ale napojiť sa na dieťa. Skúste jeho emócie pomenovať:
„Vidím, že ťa niečo nahnevalo,“ alebo „Zdá sa, že si smutný.“ Tým mu dávate najavo, že jeho pocity sú pochopené a prijaté. Dieťa sa potom dokáže lepšie upokojiť a môže sa otvoriť rozhovoru o tom, čo sa deje. Naučíme ho tým, ako si dokáže pomôcť neskôr v podobných situáciach samostatne.

Viac o tejto téme sa dočítate v tomto článku : AGRESIA u detí vo veku 2 – 3 rokov

Psychologička odpovedá: Moje dieťa je veľmi vzdorovité. Je to len fáza, alebo niečo viac?

Otázka: “Moje dieťa má obdobie, keď je veľmi vzdorovité. Na všetko hovorí nie. A ako zistiť, či je to len fáza alebo niečo hlbšie? A ako na to reagovať? Čo by som mohol spraviť?”

Odpoveď: Obdobie vzdoru je prirodzenou súčasťou vývinu. Dieťa vtedy skúša, kde sú hranice, a potrebuje cítiť, že rodič ich vie pevne, no pokojne udržať. Pomáha opäť pomenovávanie – napríklad:
„Vidím, že sa ti teraz nechce,“ alebo „Chápem, že nemáš náladu, ale takéto sú pravidlá.“ Ak však vzdor pretrváva dlhodobo a neustupuje, je dobré sa na to pozrieť hlbšie – napríklad aj s odborníkom. Väčšinou však ide len o fázu, ktorá prirodzene pominie.

Pri takýchto situáciách by vám mohla pomôcť technika Feeling Jar, ktorú vás naučíme v tomto článku : Feeling Jar – Pomocník na emocionálny rozvoj detí

Moje dieťa sa v škôlke drží bokom. Ako mu pomôcť, aby sa viac socializovalo?

Otázka: “Mám pocit, že moje dieťa sa v škôlke drží bokom. Nehrá sa veľmi s ostatnými. Doma je pritom veselé a zhovorčivé. Čo by som mohla spraviť, aby sa viac otvorilo a skamarátilo s ostatnými?”

Odpoveď: Socializácia je proces, ktorý potrebuje čas. Ak sa dieťa hrá radšej samo, nemusí to hneď znamenať problém. Môžete ho podporiť tým, že s ním trávite čas medzi inými deťmi – vy ste jeho bezpečná zóna, z ktorej sa učí, že nové situácie sa dajú zvládnuť. Dôležitá je trpezlivosť – adaptácia môže trvať týždne až mesiace, je to naozaj individuálne.

Viac o adaptácii v škôlke sa dočítate v tomto článku: Adaptácia dieťaťa v materskej škole

Psychologička odpovedá: Dieťa nechce ísť poobede zo škôlky domov. Ako to zvládnuť?

Otázka: “Neviem po obede dostať dieťa zo škôlky domov, nechce somnou ísť. Je nejaká finta, ako to urobiť?”

Odpoveď: Aj to je vlastne dobré znamenie – dieťa sa v škôlke cíti dobre. Keď prídete, vstupujete do jeho sveta plného hier a kamarátstiev, z ktorého sa mu nechce odísť. Pomáha mať jasné hranice: „Keď pre teba prídem, ideme spolu domov.“ Môžete mu odchod spríjemniť tým, že spolu naplánujete niečo po škôlke – napríklad spoločnú prechádzku alebo hru doma.

Viac o tom, prečo sú hranice prospešné a ako ich správne nastaviť sa dočítate v tomto článku : Rešpekt a hranice pri výchove – prečo deti potrebujú oboje?

Moje dieťa ťažko zvláda zmeny. Dá sa to naučiť?

Otázka: “Moje dieťa si veľmi ťažko zvyká na nové veci, nové prostredie, nových ľudí. Dá sa ho nejako naučiť lepšie zvládať zmeny?”

Odpoveď: Áno – zmeny sa dajú trénovať. Rodič je pre dieťa najväčšia opora, takže keď zažíva nové situácie spolu s vami, učí sa, že to zvládne. Môžete mu ukazovať, že aj zmeny sú súčasťou života – napríklad keď idete na novú návštevu, na dovolenku či meníte denný režim. Pomôžte mu pomenovať, čo sa deje, a hľadať spôsoby, ako si zmenu spríjemniť.

Máte aj vy otázku ? Opýtajte sa našej pani psychologičky Sarah!

Psychologička odpovedá: Keď sa dieťaťu niečo nepodarí, hneď sa rozplače. Ako ho naučiť, že robiť chyby je v poriadku?

Otázka: “Keď sa mojmu dieťaťu niečo nepodarí, hneď sa nahnevá alebo rozplače. Ako ho naučiť, že je v poriadku robiť chyby?”

Odpoveď: Základom je normalizovať chyby. Ukážte mu, že aj vy ich robíte:
„Ups, rozliala som vodu. Mrzí ma to, ale stane sa.“ A dieťaťu pripomeňte: „Vidím, že si sa snažil. Nevyšlo to teraz, ale môžeš to skúsiť znova.“ Keď sa deti naučia, že zlyhanie neznamená neúspech, budujú si zdravé sebavedomie a vytrvalosť.

Pri takýchto situáciách by vám mohla pomôcť technika Feeling Jar, ktorú vás naučíme v tomto článku : Feeling Jar – Pomocník na emocionálny rozvoj detí

Dieťa ráno plače a nechce ísť do škôlky. Ako mu to uľahčiť?

Otázka: “Moje dieťa sa ráno často rozplače a nechce ísť do škôlky. Skúšali sme všeličo, ale ráno sú u nás boj. Máte nejaký tip, ako mu to uľahčiť?”

Odpoveď: Tieto pocity sú úplne prirodzené – každý z nás má dni, keď by radšej zostal doma. Dôležité je uznať emóciu, nie ju popierať: „Vidím, že sa ti dnes nechce. Chcel by si sa asi radšej hrať doma.“

Zároveň však udržte pravidlo: „Do škôlky sa však chodí.“ Môžete sa spýtať: „Čím by som ti to dnes mohla/ol uľahčiť?“ Pomáha aj pokojnejšie ráno – keď sa nemusíte ponáhľať, dieťa má viac priestoru sa naladiť a rozlúčiť.

Viac o tom, čo robiť keď dieťa nechce ísť do škôlky sa dočítate v tomto článku : Ráno, keď dieťa nechce ísť do škôlky – o pravde, ktorú si nechceme pripustiť

Psychologička odpovedá: Ako učiť dieťa rešpektovať hranice bez kriku a trestov?

Otázka: “Ako by som mala dieťa učiť rešpektovať hranice a pravidlá bez kriku či trestov?”

Odpoveď: Najlepšie fungujú prirodzené dôsledky. Dieťa sa tak učí, že za každým správaním niečo nasleduje – nie ako trest, ale ako dôsledok.

Napríklad: „Farba patrí na papier. Ak si vyberieš ju ďalej rozlievať po stole, vyberáš si tak, že ju na dnesodložíme.“
Tento prístup učí deti zodpovednosti a rodičom pomáha zachovať pokoj, pretože také sú pravidlá. Rodič nepreberá zodpovednosť. Dôležitá je dôslednosť – pravidlá musia platiť rovnako každý deň. Je však dôležiré dieťaťu každý deň umožniť si vybrať, či bude dané pravidlo rešpektovať, až sa naučí, že je pravidle konzistentné.

Viac o tom, prečo sú hranice prospešné a ako ich správne nastaviť sa dočítate v tomto článku : Rešpekt a hranice pri výchove – prečo deti potrebujú oboje?

Ako sa dieťa začleňuje do už vytvoreného kolektívu? Je lepšie nastúpiť až od septembra?

Otázka: „Dobrý deň, zaujímalo by ma, akú máte skúsenosť s tým, keď sa má začleniť do už zabehnutého kolektívu nové dieťatko? Ako to zvláda? Je lepšie, ak je možnosť, dať dieťatko do škôlky až od septembra? Týka sa to hlavne detí, ktoré majú 3 roky napr. v marci, apríli, máji. Je lepšie, ak rodič má možnosť postupného zaúčania, napr. najskôr na doobedie a neskôr už celý deň?“

Odpoveď: Adaptácia v kolektíve je pre malé deti veľký krok a pre rodičov častá téma obáv. Vo všeobecnosti platí, že najjednoduchšie je, keď dieťa začne adaptačný proces spolu s ostatnými. Vtedy je všetko – režim, aktivity, tempo aj atmosféra v triede – prispôsobené tomu, aby sa detičky cítili sa bezpečne a aby sa čo najlepšie zadaptovali.

Tiež pomáha, že sa v tom detičky necítia samé a ostatní kamaráti si prechádzajú tým istým procesom (alebo aspoň časť z kolektívu). Pokiaľ však ide o už dobre zadaptované dieťa v inej materskej škole, vtedy je to na zváženie a prestup aj v rámci roka môže byť pre dieťa v poriadku. Samozrejme ale sú prípady, kedy adaptácia aj v priebehu školského roka bola relatívne v krátkom čase úspešná. Je to naozaj individuálne a odporúčame sa poradiť s personálom materskej školy ideálne v prítomnosti dieťaťa.

Adaptácia dieťaťa v škôlke štandardne prebieha v prvých dňoch pár hodín denne a časom sa pobyt v škôlke predlžuje. U nás v littleBIG sú to na začiatku 2 hodiny a neskôr sa čas predlžuje individuálne a postupne. Adaptácia v materskej škole u niektorých detí trvá pár týždňov, no mala by trvať maximálne do troch mesiacov.